- Zamedziť kŕmeniu medveďov potravou od ľudí je nevyhnutné preventívne opatrenie
- Medvede nerozlišujú za akým účelom bolo zriadené miesto v poľovnom revíri (vnadisko, krmovisko), na ktoré poľovníci opakovane predkladajú potravu lákajúcu i medvede
- Počet vnadísk a krmovísk v poľovných revíroch, ich lokalizácia a množstvo potravy, ktorú na ne ročne umiestnia sú verejne nedostupné informácie
- Lokalizácie, ktoré sa podarilo zistiť zo správnych konaní ukazujú, že sú umiestňované i blízko obývaných oblastí; napr. pri vnadisku Za školou na Liptove bola uvádzaná vzdialenosť cca 250 metrov od areálu Základnej školy s materskou školou
Medvede nerozlišujú za akým účelom bolo zriadené miesto, na ktorom nachádzajú potravu spojenú s ľudským pachom.
Nerozlišujú, či sa jedná o potravu na poľovníckom krmovisku na prikrmovanie kopytníkov počas zimy, potravu na vnadisku určenú na lákanie diviakov za účelom ich lovu, potravu za účelom fotografovania, či potravu vyhodenú do kontajnerov alebo vyhadzovanú na čierne skládky v blízkosti obydlí. Miesta s ľahko získavanou potravou medvede lákajú, kŕmia sa na nich a radi a opakovane ich navštevujú. Reštaurácia McMedveď (verejná skupina na Facebooku) ukazuje lákavú ponuku po celom Slovensku. Kukurica, ovos, repa, pečivo, ovocie, mäso, ryby, oriešky, sladkosti, to všetko medvede od ľudí dostávajú a vysypávané na zem na rovnaké miesto je pre nich lákavé, ľahko dostupné a získané bez námahy.
Vnadiská s potravou atraktívnou pre medvede, ktoré sú umiestnené blízko obytných zón, turistických lokalít, značených chodníkov, či zástavky autobusu spôsobujú, že medvede sú do týchto lokalít priťahované zdrojmi potravy a pohybujú sa v ich okolí. Miestni obyvatelia, návštevníci, turisti, prevádzkovatelia turistických zariadení a podobne o zdrojoch potravy dodávanej na vnadiská, či krmoviská pri obývaných zónach na Liptove, Podpoľaní a podobne väčšinou nič nevedia a o súvislostiach neinformujú ani médiá.
Koľko poľovníckych vnadísk a krmovísk je v revíri, koľko ton potravy a akého druhu ročne na ne poľovníci privezú, či gps súradnice týchto vnadísk a krmovísk sú informácie, ktoré v súčasnosti nemajú k dispozícii ani médiá informujúce o útokoch na ľudí, ani štátni úradníci na ministerstvách, politici, či starostovia požadujúci reguláciu medveďov a ani bežná verejnosť vystavená kŕmeniu medveďov vo svojom okolí.
Napríklad na Poľane len v jednom revíri, v revíri Lesov SR s názvom Poľana, na základe informácií, ktoré na vyžiadanie poskytli LZ VLK, je zriadených 28 vnadísk, na ktoré v roku 2021 vysypali 4 000 kíl kukurice a v roku 2020 taktiež 4000 kíl kukurice.
To, že medvede takéto zdroje potravy lákajú, potvrdilo i telemetrické sledovanie niekoľkých medveďov priamo v Tatrách. Poznatky sú zhrnuté v publikácii Problematika a súčasný stav medveďa hnedého v Tatrách (2014). http://spravatanap.sk/web/download/Problematika%20a%20sucasny%20stav%20medveda%20hnedeho%20v%20Tatrach,%20Lenko%20a%20kolektiv%202014.pdf
V publikácii je krmovisko definované ako „miesto, na ktorom dochádza k pravidelnému prikrmovaniu poľovnej zveri jadrovým krmivom, nevyužitým poľnohospodárskym, potravinárskym a pečivárenským odpadom a vnadidlami umelej povahy (obilie, pečivo, bukový decht a podobne)“. Sledovaná medvedica Zita (približne 10-ročná, sledovaná 2010/2011) okrem prirodzenej potravy za celé sledované obdobie navštevovala viac ako 30 krmovísk a kŕmnych zariadení miestnych poľovníckych subjektov určených predovšetkým pre jeleniu a diviačiu zver. Medveď Vlado (približne 20-ročný, sledovaný 2010/2011/2012) pravidelne navštevoval skoro 50 takýchto krmovísk a kŕmnych zariadení, medvedica Galina (približne 8-ročná, sledovaná 2011/2012) navštevovala približne 30 takýchto krmovísk a kŕmnych zariadení, medveď Valér (približne 9 až 10-ročný, sledovaný apríl-október 2013) pravidelne navštevoval 2 takéto krmoviská. Potvrdzujú to i skúsenosti štátnych ochranárov realizujúcich odchyt medveďov, ….
Na vplyv vnadísk viac krát poukázala vo svojich stanoviskách aj ŠOP SR. Napríklad TANAP (zn. 1062/2015) „Nielen priamo na nich (pozn. vnadiskách) ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov v blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“ Tiež napríklad č. 185-003/2020 „systematické predkladanie krmiva, ktoré medvede skôr, či neskôr nájdu vedie k tomu, že takúto lokalitu vyhľadávajú cielene, podobne ako nezabezpečené odpadky. (…) Z vlastných skúseností súvisiacich s odchytom medveďov máme bohaté poznatky, že zahájením vnadenia pri odchytovom zariadení došlo k zvýšeniu koncentrácie medveďov v okolí niekoľkonásobne, pričom to malo dopad aj na cirkadiánny rytmus jedincov.“
Podľa štúdie Supplementary ungulate feeding affects movement behavior of brown bears (Nuria Selvaa a kolektív) navštevovali medvede miesta s potravou trikrát častejšie, ako by to bolo v prípade náhodnému pohybu. Tieto potravné zdroje navyše medvede fixujú na dané miesta s potravou a ich okolie. Autori tiež uvádzajú, že zmena pohybového správania divožijúcej zveri je znakom zhoršovania životného prostredia. Je potrebné chrániť prirodzené správanie a nielen sa zaujímať o počty.
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1439179117300944
A takto o kŕmení sa medveďov potravou, ktorú nosia diviakom píšu sami poľovníci a to priamo v žiadosti na usmrtenie medveďa v roku 2019 „každé jedno vnadisko na diviačiu zver však bolo počas roka sústavne navštevované 3 – 7 jedincami medvedej zveri. …. je jasné, že drvivú väčšinu predloženého krmiva nám skonzumovali medvede.“
Je zjavné, že medvede sú v prírode kŕmené potravou, ktorú prinášajú ľudia. Tieto zdroje potravy negatívnym a pre širokú verejnosť neželaným spôsobom, menia prirodzené správanie medveďov.