• Regulačný lov na poľovačkách znamená zabíjanie medveďov, ktoré neohrozujú ľudí ani nespôsobujú škody
• VLK-om podnietené súdne konania potvrdili, že regulačný lov je nezákonný a od roku 2019 poľovníci nedostávajú výnimky na jeho vykonávanie
• Zabíjanie chránených medveďov bolo spojené s loveckou turistikou za peniaze
• Zastavenie trofejového lovu je príčinou silnej politizácie témy medveďov a účelového ovplyvňovania verejnej mienky
• Regulačný lov riziko možných útokov ani škôd neznižuje, naopak, regulačný lov riziká zvyšuje

V dôsledku vytrvalej účasti VLK-a v správnych konaniach počas 16-tich rokov a postupných zásadných výhier VLK-a na súdoch počty ulovených medveďov v regulácii sa postupne znižovali a od roku 2019 ministerstvo životného prostredia neudeľuje poľovníkom výnimky na lov medveďov. Odvtedy časť poľovníkov vynakladá veľké úsilie, aby to bolo možné opäť. S tým súvisí aj ovplyvňovanie verejnej mienky informáciami o premnožení medveďov, ktoré vyrieši iba poľovníkmi zabezpečovaná regulácia početnosti. Lenže, ako ukázala aj história na Slovensku, konflikty sa nedajú riešiť plošným odstrelom časti populácie a takáto prevencia konfliktov je nefunkčná.

Od roku 2003 zmeny v legislatíve umožnili VLK-u zúčastňovať sa správnych konaní, v ktorých ministerstvo životného prostredia (MŽP) rozhodovalo o udeľovaní výnimiek na odstrel medveďov. Od začiatku VLK v rámci konaní neustále presadzoval, aby sa výnimky udeľovali iba v prípadoch, kedy sú usmrcované konkrétne problémové jedince. Požadovali sme, aby udelenie výnimky bolo v prípade škôd podmienené realizovaním preventívnych opatrení, komisionálnym zhodnotením škôd a určením parametrov stôp, na ktoré sa výnimka bude vzťahovať. Takýto spôsob lovu by umožnil vytvoriť selektívny tlak na skutočne problémové jedince. Ročná výška lovu a jeho rozloženie by sa vyvíjali výlučne v závislosti od reálnej výšky škôd a nie od neznámeho prírastku populácie neznámej veľkosti ako tomu bolo v prípade regulačného lovu zameraného na odstrel náhodne vybraných jedincov.

Poznatky, ktoré VLK aktívnou účasťou v stovkách konaní získal ukázali, že strieľanie medveďov, problémy konfliktov s medveďmi nerieši, ale v časti prípadov dokonca vytvára. Odstrel medveďov by mal byť preventívnym opatrením, ktoré by malo zabrániť vzniku závažných škôd alebo prispieť k zvýšeniu bezpečnosti ľudí. Odstrel však nebol povoľovaný na základe nejakej účelnej prevencie, ale na základe toho, z akých poľovných revírov prišla žiadosť o odstrel. V rozhodnutiach neboli spravidla uvádzané žiadne konkrétne lokality a objekty, ktoré konkrétny medveď svojou prítomnosťou ohrozoval. Napriek tomu, že odstrel bol požadovaný z dôvodov regulácie, bolo usmrcovaných viacej samcov ako samíc, pričom boli lovené i jedince nad 100 kg. Vo väčšine prípadov neboli usmrcované konkrétne medvede spôsobujúce problémy, ale medvede, ktoré sa náhodne v čase prítomnosti strelca prišli kŕmiť na vnadisko a spĺňali hmotnostné kritériá určené v rozhodnutí. Usmrcovanie náhodne vybraných medveďov nezvyšovalo bezpečnosť ľudí a nepomáhalo účinne predchádzať škodám. O zavádzanie preventívnych opatrení napriek neustálym požiadavkám VLK-a nebol záujem.

Medveďov na Slovensku strieľali aj cudzinci, ktorí si ich lov kúpili u poľovného združenia. Lovecká turistika spojená s lovom medveďov bola každoročne praktikovaná až do roku 2019. Štátne Lesy SR napríklad uvádzali ešte v roku 2020 pre poľovných hostí cenníkový poplatok 3500 eur za ulovenie medveďa s váhou do 100 kíl, 4800 eur s váhou do 120 kíl, za ďalšie kilo navyše sa doplácalo podľa cenníka. V minulosti bol takýto lov často spojený s dlhodobým vnadením potravou atraktívnou pre medvede, aby si medvede na vnadisko zvykli, pohybovali sa v jeho okolí a bolo takmer isté, že tam budú aj v čase prítomnosti strelca, ktorý si lov kúpil.

Z dôvodu zjavnej nezákonnosti vydávaných povolení, nezáujmu o zavádzanie účinných preventívnych opatrení, pokračujúcom kŕmení medveďov potravou prinášanou poľovníkmi, začal VLK od roku 2007 všetky povolenia vydávané ministerstvom na regulačný odstrel medveďov napádať žalobami. Žaloby sa tak v nasledujúcich rokoch stali nutnou súčasťou aktivít VLK-a, potrebných pre presadenie zmien v prístupe k usmrcovaniu medveďov na Slovensku.

Štátne úrady a politici v reakcii na podávané žaloby namiesto hľadania účinných riešení a zavádzania preventívnych opatrení zamerali aktivity proti VLK-u a jeho účastníctvu v konaniach. Zabránili VLK-u účastniť sa konaní, čo však bolo porušením medzinárodného Aarhuského dohovoru, ktorý zaručuje verejnosti účasť v rozhodovacích procesoch a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia. Podaním VLK-a kvôli porušovaniu Aarhuského dohovoru sa zaoberal Európsky súdny dvor, ktorý 8. marca 2011 rozhodol, že Slovensko je povinné zabezpečiť, aby VLK ako aj iné organizácie v Európe mohli participovať na procesných konaniach a mali možnosť napadnúť na súde rozhodnutia prijaté v týchto konaniach (zn. C-240/09) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:62009CJ0240

Do roku 2012 MŽP SR vo svojich rozhodnutiach používalo umelé a zákonom nepodložené rozdeľovanie výnimiek na usmrcovanie medveďov v rámci tzv. regulačného lovu a ochranného lovu. Ročná kvóta regulácie bola stanovená na 10% z odhadovanej veľkosti populácie a podmienkou lovu bolo usmrcovanie jedincov do 100 kg alebo jedincov s určenými parametrami stôp (šírka, dĺžka). Tieto kritériá mali naplniť predpoklad, že budú lovené hlavne mladé medvedice. Ako dôvod na udelenie výnimky boli uvádzané často nevýznamné škody z predošlých rokov alebo náhodné stretnutia ľudí s medveďmi (bez priameho fyzického kontaktu). Regulačný lov umožňoval odstrel medveďa na vnadisku, ktorý nemusel spôsobovať žiadne významné škody, ani ohrozovať svojim správaním ľudí. Ochranný odstrel bol naopak zameraný na konkrétne medvede ohrozujúce svojim správaním ľudí, alebo spôsobujúce opakované škody. Aby bol usmrtený konkrétny jedinec, vnadenie povoľované nebolo. V záujme efektívneho riešenia skutočne problémových medveďov VLK nenapádal rozhodnutia, ktoré sa týkali ochranného lovu.  Usmrcovanie konkrétnych problémových medveďov môže pri menšom počte usmrtených jedincov podstatne lepšie znížiť škody a ohrozovanie ľudí ako regulačný lov náhodne vybraných jedincov.

Od roku 2012 z dôvodu súdnych rozhodnutí MŽP SR upustilo od zaužívaného delenia odstrelu na regulačný a ochranný. O žiadnu zásadnú zmenu sa však nejednalo, keďže časť rozhodnutí naďalej umožňovala vnadenie a boli určované podmienky ako pri regulačnom love a časť rozhodnutí lov na návnade neumožňovala a podmienky zodpovedali ochrannému lovu.

Postupne bol ochranný lov vyčlenený spod správnych konaní, aby konkrétne medvede spôsobujúce škody alebo ohrozujúce ľudí (pričom zrealizované preventívne opatrenia nie sú účinné) boli správne identifikované a usmrtené v čase spôsobovania problémov.

V roku 2014 vznikol v Štátnej ochrane prírody SR Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý je v súčasnosti oprávnený plašiť, odchytávať alebo usmrcovať medvede, ktoré svojim správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí.

Poznatky z regulačného lovu medveďov realizovaného v rokoch 2003 – 2012:

Počet medveďov povolených na odstrel: 517
Celkový počet ulovených jedincov: 270
Počet ulovených samíc: 112 (41,48%)
Počet ulovených samcov: 141 (52,22%)
Počet ulovených jedincov bez informácie o pohlaví: 17 (6,29%)
Počet jedincov ulovených na návnade: 174 (64,44%)
Počet jedincov ulovených bez vnadenia: 81 (30%)
Počet jedincov ulovených bez informácií o vnadení: 15 (5,55%)
Počet strelcov zo zahraničia: 92
Počet strelcov zo Slovenska: 162
Počet ulovených jedincov bez informácií o strelcovi: 16